V predchádzajúcich kapitolách sme si ozrejmili mnohé aspekty, ktoré vstupujú do procesov obnov a rekonštrukcií budov predmetného obdobia. Zoznámili sme sa s historickým kontextom ich vzniku a súčasným stavom, v akom sa nachádzajú. Zaoberali sme sa otázkami kultúrnej identity, pozornosť sme venovali téme pamiatkovej ochrany a starostlivosti, občianskej angažovanosti, uviedli sme príklady dobrej praxe, ozrejmili environmentálne a legislatívne výzvy a možnosti, ktoré nás v týchto procesoch čakajú.
Pre vlastníkov budov zvažujúcich rekonštrukcie a stavebné úpravy navrhujeme nasledujúci postup.
Overenie autorstva, datovanie stavby
Overenie autorstva a datovanie stavby sú základnými vstupnými informáciami. V mnohých prípadoch boli tieto budovy projektované v projektových ústavoch a autorstvo pripadá kolektívu autorov. V prípade nežijúceho autora je potrebné vyhľadať a kontaktovať dedičov autorských práv. V zámere projektovej dokumentácie stavebných úprav je potrebné zachovať postup v zmysle § 33 ods. 7 Autorského zákona: „vlastník alebo iný užívateľ stavby, ktorá je vyjadrením architektonického diela, môže vykonávať na stavbe bez súhlasu autora len také stavebné úpravy a udržiavacie práce, ktoré sú nevyhnutné na jej udržanie v dobrom stave a na zachovanie funkčného využívania a ktoré neznižujú hodnotu architektonického diela alebo inak nezasahujú do autorských práv.”
Overenie pamiatkovej ochrany
Budova môže byť vedená na zozname Národných kultúrnych pamiatok. Stavebné konanie pri danej stavbe potom musí byť v súlade so Zákonom o ochrane pamiatkového fondu. Mimo tohto statusu sú ešte iné, ktoré upozorňujú na kultúrno-spoločenskú dôležitosť stavby. Status pamätihodnosti je v evidencii samosprávy (obce). Významnou evidenciou je Register modernej architektúry medzinárodnej organizácie DOCOMOMO. V lokálnych podmienkach miest a obcí pôsobia aj ďalšie odborné autority a občiansky aktívne skupiny, usilujúce o rôzne formy ochrany a spravujúce evidencie významných stavieb.
Odborná konzultácia – overenie hodnoty
Paralelne s predchádzajúcimi bodmi je potrebná konzultácia s odbornými autoritami. Patria sem inštitúcie – univerzitné a vedecké pracoviská zaoberajúce sa výskumom architektúry. Je tiež možné obrátiť sa na príslušné regionálne zastúpenia Slovenskej komory architektov v Banskobystrickom, Žilinskom, Košickom a Prešovskom kraji. Odborníci a odborníčky z týchto inštitúcií pomôžu overiť hodnotné stránky budovy.
Vytvorenie pracovnej skupiny
Členmi skupiny by mali byť: vlastník/správca/investor či zástupca, odborník v oblasti dejín architektúry 20. stor., architekt, stavebný technik. K práci skupiny môže prispieť aj zástupca angažovanej odbornej verejnosti. Cieľom tejto časti procesu je získať ucelený odborný pohľad na danú stavbu, zahrňujúci čo najširšie spektrum aspektov a potenciálnych problémov.
V lokálnych podmienkach verejného sektora sa často stáva, že stavebným konaniam, zameraným na rekonštrukcie verejných budov tohto obdobia, predchádza stretnutie miestnej stavebnej komisie zloženej z poslancov. Takýto postup však nedokáže nahradiť činnosť pracovnej skupiny, v ktorej pôsobia aj odborné kapacity. Prax nakoniec preukazuje celý rad pochybení. Medzi najčastejšie patria znehodnotenie fasády či umeleckého diela.
Nastavenie kritérií stavebných úprav
Pracovná skupina na základe súladu požiadaviek zúčastnených aktérov nastaví kritériá pre rekonštrukciu. Tie by mali obsahovať: zhodnotenie architektonických hodnôt budovy, kritériá na stavebné a technologické postupy zohľadňujúce tieto hodnoty a environmentálne kritériá. Rozsah a detailnosť spracovania závisia od náročnosti celkovej investície.
Výsledný dokument sa preto môže prípad od prípadu líšiť. Cieľom tohto kroku je čo najpresnejšie konkretizovať výsledky pracovnej skupiny a predísť mylným alebo chybným interpretáciám zo strany projektantov.
Obstaranie projektovej dokumentácie stavebných úprav
Na základe týchto kritérií nechá investor spracovať zadanie pre obstaranie projektovej dokumentácie. Najvhodnejšou formou je architektonická súťaž návrhov. Na rozdiel od obstarávania, v ktorom je hlavným výberovým kritériom cena, ponúka komplexnú architektonickú informáciu o budúcej projektovej dokumentácii.
V zmysle IV. časti zákona o verejnom obstarávaní č. 343/2015 Z. z., realizáciu súťaže návrhov dlhodobo presadzuje aj Slovenská komora architektov ako ideálny nástroj pre hľadanie podoby verejných a súkromných investícií.
Tak ako doteraz, aj v tejto časti procesu sú súčinní členovia pracovnej skupiny, aby spoločne dohliadli na implementáciu kritérií.
Majte na pamäti, že cieľom odborných a angažovaných procesov a širšieho dialógu viacerých zapojených strán je hľadať čo najlepší spôsob, ako danú stavbu udržať v jej kvalitách. Ako v súlade s vašimi zámermi, tak aj v súlade s architektonickými a kultúrno-spoločenskými hodnotami.
Odborná obec na Slovensku:
Historický ústav Slovenskej akadémie vied
Oddelenie architektúry
http://www.history.sav.sk/index.php?id=oddelenie-architektury
Krajské pamiatkové úrady
http://www.pamiatky.sk/sk/page/krajske-pamiatkove-urady
Slovenská komora architektov
https://www.komarch.sk/
Slovenská technická univerzita v Bratislave
Fakulta architektúry a dizajnu
https://www.fa.stuba.sk/
Technická univerzita v Košiciach, Fakulta umení
Katedra architektúry
https://fu.tuke.sk/wps/portal/fu/katedry/katedra-architektury
Katedra teórie a dejín umenia
https://fu.tuke.sk/wps/portal/fu/katedry/katedra-teorie-a-dejin-umenia
Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave
Katedra architektonickej tvorby
https://www.vsvu.sk/sk/katedry/katedra-architektonickej-tvorby/
Katedra teórie a dejín umenia
https://www.vsvu.sk/sk/katedry/katedra-teorie-a-dejin-umenia/
Peter Beňo