Aby sme vedeli zo stavebnej produkcie danej doby vyselektovať príklady, ktoré sú hodnotné, je potrebné stanoviť si relevantné kritériá. Skúseným očiam neunikne výnimočnosť stavby už na prvý pohľad. Tento spontánny prístup však pre zodpovedné zhodnotenie nestačí. Musíme nielen vidieť, ale aj vedieť. Mať vedomosť o konkrétnej stavbe znamená, že ju dokážeme hodnotiť aj za hranicou kategórie „výnimočnosti“. Náš pohľad sa tak stane komplexnejším.
Nasledujúci zoznam obsahuje niekoľko základných pojmov, ktoré môžeme chápať ako rôzne kategórie hodnôt. Všimnime si, že sa netýkajú len architektonických kvalít, teda toho, ako stavba formálne vyzerá. Pri snahe o naozaj ucelené zhodnotenie sú nemenej podstatné i tie kategórie, ktoré majú širší spoločenský charakter.
Na základe posúdenia konkrétnej budovy z hľadiska týchto kategórií dokážeme presnejšie pomenovať jej vlastnosti. Ich sumár sa následne stáva argumentačným predpolím pre uvedomenie si jej dôležitosti, je východiskom pri rekonštrukcii, prípadne obnove stavby. Od komplexného zhrnutia hodnôt a kvalít sa odvíja i potencionálne zaradenie na zoznam hodnotných stavieb alebo jej iná inštitucionálna ochrana.
vzťah k okoliu
Stavba nadväzuje vzťahy s okolitým mestským alebo krajinným prostredím. Vstupy a orientácia k svetovým stranám či k ulici majú svoje opodstatnenie. Vieme čítať vzájomné prepojenia a súvislosti. Je dôležitou súčasťou námestia alebo iného druhu verejného priestoru.
Budova bývalého obchodného domu Prior zapadá do historického centra. Výškovo nadväzuje na existujúcu zástavbu a vďaka voľnému prízemiu pôsobí ako mestotvorný prvok.
hmota
Podstatný a často sporný je parameter veľkosti. Stavba vyznačujúca sa monumentalitou, strohosťou, jednoduchými tvarmi, prípadne subtílnosťou a ľahkosťou koštrukcií má svoje kvality, ak hmota pôsobí kontextuálne alebo vytvára výrazný dominantný prvok v priestore.
Stavba v uličnej štruktúre historických objektov rešpektuje okolité výškové úrovne. Členenie fasády a materiály sú prispôsobené vnímaniu z blízka i diaľky.
Monumentalita a dominancia budovy v prostredí je zjemnená umným narábaním s hmotou. Odstupňovanie jednotlivých častí člení stavbu a zároveň vytvára zaujímavú gradáciu objemu.
priestor
Dokážeme čítať priestorový zámer, môžeme hovoriť o dispozícii. Koncipovanie priestoru dáva logiku vzhľadom na charakter stavby a jej funkciu. Priestorový koncept nezohľadňuje len technické požiadavky prevádzky, je aj výrazným architektonickým elementom.
materialita
Typové prvky sú použité invenčným spôsobom, ktorý je výsledkom ich kombinácie, alebo prácou s nečakanými významovými súvislosťami. Materialita stavby – v našom sledovanom období je zdôraznená predovšetkým kamenným obkladom, dlažbou, keramikou, atypicky tvarovanými betónovými dielcami, sklobetónovými tvarovkami alebo súvislými sklenenými plochami. Reprezentuje špecifický status objektu alebo jeho určitého priestoru, zároveň zvýrazňuje architektonické pôsobenie.
kompozícia
Kompozíciou myslíme umiestňovanie jednotlivých architektonických prvkov na fasáde, jej členenie. Pozorujeme tu pravidelnosť usporiadania alebo zámerný kontrast častí. Pri urbanizme môže ísť o pôsobenie objektov z charakteristických pohľadov (napr. z križovatky, námestia).
funkcia
Objekt stále slúži pôvodnej funkcii alebo je ľahko adaptovateľný na nové využitie bez nutnosti výrazných stavebných zásahov. Požiadavky na súčasnú funkciu budovy nie sú v rozpore s pôvodnou architektúrou.
Objekt kina dokáže vhodne plniť kultúrnu funkciu aj v dnešných časoch. Aj preto plánovaná rekonštrukcia nemusí počítať s radikálnou prestavbou, ktorá by výrazne zmenila a narušila pôvodnú architektúru.
architektonický detail
Stavba sa vyznačuje nielen dobrým technickým prevedením, ale najmä dômyselnosťou konštrukcie, tvarovania a vzájomného prepájania čiastkových architektonických prvkov (zábradlia, okná, dvere, madlá…). Dochádza k zaujímavým stretom materiálov.
vzťah k výtvarnému umeniu
Výtvarné diela (sochy, reliéfy, mozaiky…) sú neodmysliteľnou súčasťou stavby. Vyzdvihujú, umocňujú architektonickú výpoveď. Voľne stojace diela v blízkosti budovy či drobná architektúra v podobe lavičiek, fontán a iného mobiliáru, dotvárajú charakter okolia. Interiéry sú riešené v súlade s celkovou architektonickou koncepciou. Vnútri nachádzame autorský nábytok alebo súdobý typizovaný mobiliár v nových, neštandardných súvislostiach.
identita
Stavba je spoločensky prijímaná, dokážeme sa s ňou stotožniť a tvorí neodmysliteľnú súčasť miesta, na ktorom sa nachádza. Spoluvytvára svoje bezprostredné okolie a zároveň posilňuje vzťah ku kolektívne zdieľaným hodnotám.
historický dokument
Hodnota stavby, ale i verejného priestoru, akým je námestie, spočíva v tom, že ide o fyzický objekt, ktorý si niečo „pamätá“. Jeho historickosť môže súvisieť s významnou osobnosťou alebo udalosťou, ktorú si chceme pripomínať, prípadne predstavuje hmotné svedectvo doby. Istý výsek toho, ako sa kedysi stavalo, a aké fyzické prostredie nás obklopovalo.
Rodinný dom Mathéovcov je jedinou stavbou 2. polovice 20. storočia v Košiciach, ktorá je pamiatkovo chránená. Svoj podiel na tom má fakt, že ide o dom významného slovenského umelca s jeho pôvodným ateliérom.
autorstvo
Stavba je produktom autorského zámeru. Architekt, architektka či autorský kolektív má vo svojom odbore medzinárodný, domáci alebo lokálny význam. Z hľadiska autorstva stavba predstavuje dôležitý míľnik v tvorbe.
autenticita
Ide o stavbu v pôvodnej podobe. Je zachovalá ako celok s nezmenenou dispozíciou, originálnymi prvkami a pôvodnými materiálmi. Buď neprešla výraznými stavebnými zásahmi, alebo už vykonané úpravy sú reverzibilné.
jedinečnosť
Architektonická realizácia predstavuje originálne riešenie. Novosť sa vzťahuje na použitú konštrukciu, materiály, priestorový koncept alebo inovatívne vyriešenie architektonického problému.
typickosť
Stavba predstavuje určitý špecifický typ. Z hľadiska novátorstva nejde o originálne riešenie vybočujúce z normy, avšak figuruje ako vzorový príklad v sérii rovnakých/podobných objektov. Je tak chápaná ako charakteristický reprezentant určitého obdobia stavebnej produkcie.
Budova prokuratúry predstavuje typickú administratívnu stavbu 60. rokov. Môžeme na nej pozorovať hneď niekoľko prvkov charakteristických pre architekúru tej doby: závesová fasáda s pravidelným rastrom, jednoduchý pôdorys, solitérne umiestnenie vo voľnom priestranstve.
dôležitosť z hľadiska dejín architektúry
Stavba bola v čase svojho vzniku reflektovaná vtedajšou kritikou. Bola publikovaná v architektonických časopisoch, spomínaná v monografiách. Má svoje miesto v minulom i súčasnom historickom bádaní.
symbol
Architektúra ako produkt vznikajúci v určitom kultúrnom a spoločenskom prostredí je nositeľom významov, ktoré posúva do verejného priestoru. Svojou vizualitou, hmotou či priestorovým konceptom odkazuje na isté idey.
estetickosť
Kompozícia hmôt, členenie s dôrazom na rytmus, priestorové vzťahy, použitá farba alebo práca so svetlom zdôrazňujú estetické pôsobenie architektúry. Stavba kultivuje verejný priestor a posilňuje vnímanie architektúry ako umeleckého diela.
emocionálnosť
Stavba má silné emocionálne pôsobenie. Dokáže intenzívne vplývať na zmysly, sprostredkúvať priestorový zážitok alebo v nás inak vzbudzovať záujem a reakcie.
Na čo pri hodnotení pamätať?
Definovať stavbu ako hodnotnú automaticky neznamená, že stavba v najvyššej možnej miere napĺňa všetky uvedené kritériá.
Budova môže mať evidentné materiálové kvality, precízne poňatý architektonický detail, ale nefunkčné urbanistické postavenie z hľadiska dnešného nazerania na mesto. Zároveň, pre tie stavby, ktoré sú vysoko hodnotené za ich umelecké a architektonické prevedenie, nemusí platiť nutnosť, že odkazujú na dôležitú udalosť alebo osobu hodnú pripomínania. Niektoré zmienené kritériá sa dokonca môžu aj vzájomne vylučovať. Ak ide o stavbu, ktorá predstavuje typové štandardizované prevedenie, je pochopiteľné, že nebude spĺňať nároky na jedinečnú, originálnu architektúru. To ju však a priori neradí medzi bezvýznamné. Súčasne sa nedá povedať, že niektorá z hodnôt je univerzálne dôležitejšia ako iná.
Zoznam kritérií, ktoré sme predstavili, je možné vzťahovať nielen na architektúru 20. storočia. Majme však na pamäti, že to, čo platí pre historickú stavbu, nemusí byť relevantné pre stavby z nášho sledovaného obdobia. Je bezpredmetné porovnávať 200-ročný meštiansky dom v centre mesta s univerzitnou budovou projektovanou v 60. rokoch minulého storočia. Ak sa teda snažíme hodnotiť a vyberať zo stavebného fondu to najdôležitejšie, porovnávajme len to, čo k sebe má, vzhľadom na dobu vzniku blízko.
Dôležité je posudzovať konkrétne prípady individuálne. Zhodnotenie stavby je tak výsledkom interpretácie s poctivou argumentáciou opretou o „poučené oko“ odborníkov a odborníčok. Každá interpretácia stojí na objektívnych základoch normatívnych kategórií, ktoré sme stručne načrtli v tejto kapitole. Nikto z nás však neexistuje vo vzduchoprázdne, preto aj tu môžeme pozorovať istú voľnosť v tom, na čo je kladený väčší či menší dôraz.
Monika Kicová
Pavol Mészáros